Často počúvam správy, že po zápase bola šatňa japonského tímu bez poskvrny čistá a v japonskom hľadisku boli vždy ľudia, ktorí odnášali papierové šupky roztrúsené na sedadlách, uličkách a iných odpadkoch, a potom nariekali. vysoká kvalita Japoncov. V skutočnosti sú tieto veci v Japonsku veľmi bežné a možno ich takmer považovať za samozrejmé, takže sa nemusíte príliš diviť. Tiež väčšina mojich priateľov, ktorí boli v Japonsku, vie, že tokijské ulice sú veľmi čisté, ale nevidia škrabku na šupky. Je to zvláštne. Ako to urobili? Je to veľmi jednoduché. Každý ide von s vrecom na odpadky a odpadky, ktoré produkujú, sa odnesú domov na likvidáciu.
Dnes sa krátko porozprávame o nejakom „zdravom rozume“ o odpadkoch v Japonsku.
Klasifikácia odpadu
Japonský odpad sa dá zhruba rozdeliť do štyroch kategórií: horľavý odpad, nespáliteľný odpad, zdrojový odpad a hrubý odpad.

Závisí to od spôsobu, akým sa s nimi zaobchádza.
Horľavý odpad znamená odpad, ktorý sa dá spáliť a spracovať v dôsledku rýchlo sa kaziaceho čerstvého ovocia, ako sú šupky a kúsky papiera;
Nehorľavý odpad sú odpadové plasty, výrobky z odpadovej ocele atď .;
Odpad zo zdrojov je recyklovateľný odpad, v skutočnosti existuje veľa druhov rozdelenia.
Z tohto dôvodu sú na niektorých miestach iba štyri druhy klasifikácie odpadu a na niektorých miestach až 89 druhov klasifikácie odpadu. Redundantnou klasifikáciou je rozdelenie týchto odpadov z recyklovateľných zdrojov. Napríklad: knihy, noviny, sklenené fľaše, hliníkové plechovky, oceľové plechovky, batérie, žiarovky atď.
Hrubé odpadky sú veľké odpadky, napríklad domáce spotrebiče, nábytok, bicykle a autá.

Zber a odvoz odpadu
Japonský odpad sa recykluje podľa plánu každý deň. Napríklad zbierajte horľavé odpadky v pondelok, stredu a piatok, nespáliteľné odpady v priebehu ostatných štyroch rokov a v sobotu zbierajte odpadky zo zdrojov.

Skládky odpadu sú rozdelené na veľké skládky odpadu a malé skládky odpadu. Veľké apartmány majú zvyčajne veľké odpadky, v ktorých sú usporiadané rôzne druhy odpadu.
Malé úložisko odpadu je spravidla určené ako otvorený priestor niekoľkých metrov štvorcových na strane cesty. Vďaka svojej malej ploche sa dá umiestniť iba v určený deň zberu odpadu a vybrané druhy odpadu sa v tento deň naskladajú. Ak nie je zaradený podľa špecifikovanej kategórie, bude vložený upozornenie.

Horľavý aj nehorľavý odpad sa musí v určitej oblasti umiestniť do jednotného vrecka na odpad. Tieto vrecia na odpad sú lacné, ale je potrebné ich zakúpiť.

Odpadky zo zdrojov musia byť usporiadané a zabalené. Popelnice v dobrom stave sú klasifikované veľmi jemne. Napríklad pri fľaši cola si všetci zvykneme. Vložte uzáver fľaše na jedno miesto, odlepte plastovú nálepku ako horľavý odpad a fľašu vložte na iné miesto. Výhodou elegantného stohovania je to, že sa dá ľahko recyklovať a používať, takže ho môžu priamo používať iní ľudia. Napríklad zväzky komiksov. Keď som prvýkrát prišiel do Japonska, často som si tieto zdroje (manga) vzal priamo na čítanie.

Zber odpadu
Niektoré odpadky sa majú nabíjať, napríklad hrubé odpadky. Potrebujú zavolať recyklačné spoločnosti, posielajú autá, aby ich vytiahli. Vrátane domácich spotrebičov, nábytku, bicyklov, autíčok a automobilov. Strávte peniaze na nákup odpadu na likvidáciu odpadu a nalepte lístok podľa typu.

Poplatky nie sú lacné. Napríklad hádzanie chladničky stojí 3 000 - 4 000 jenov, takže v Japonsku sú aj zberatelia handier. Líšia sa však od tých v Číne. Keď mu dáte staré spotrebiče, nemôžete získať peniaze od zberateľa handier. Na druhej strane mu musíte dať peniaze !! Ale pretože je to lacnejšie ako vnútroštátny poplatok za recykláciu, stále majú trh.
Najtypickejšie je hádzať auto. Hádzanie automobilu pre domácnosť stojí približne 20 000 jenov (približne 1 200 RMB). V Japonsku teda býval ľahký zločin - opustenie automobilov. Japonská vláda však túto medzeru vyplnila. Pri kúpe auta si musíte kúpiť lístok na odpad vo výške 20000 jenov, ktorý sa vyhodí ako prvý. Odpadok z automobilu sleduje auto na celý život, keď je vozidlo prevedené a kde nasleduje lístok na odpad.

Environmentálne vzdelávanie a systém ochrany životného prostredia
Japonsko nevyhadzuje odpad, hlavne kvôli solídnemu environmentálnemu vzdelávaniu a prísnemu systému ochrany životného prostredia.
V japonskom zákonníku základných škôl neexistuje obsah, ktorý miluje vlasť a ľudí. Základným obsahom je, že deti sú povinné dodržiavať pravidlá a nespôsobovať problémy ostatným. Jedným z pravidiel je nevyhadzovať odpadky a ako hádzať odpadky. Dospelí musia byť tiež vzdelaní. Zakaždým, keď sa presťahujú na nové miesto, či už ide o prenajímateľa alebo prenajímateľa, najskôr vám povedia, ako na tomto mieste hodiť odpadky. Zdá sa, že vedieť, ako hádzať odpadky, je pre kvalifikovaného Japonca najzákladnejšou podmienkou.
Potom je tu kompletný systém na odvoz odpadu a zariadenia na úpravu. Aj keď na ulici nie sú žiadne šupky, pár krokov od obytnej oblasti je miesto na ukladanie odpadu. Pred automatom sú na určitých miestach, ako sú stanice, určite popolnice. Najdôležitejšia vec je systém riadenia odpadu a veľká skupina vedúcich pracovníkov v každej obytnej zóne.
Japonská technológia a zariadenia na spracovanie odpadu sú samozrejme tiež veľmi pokročilé.





